Artaay Supí Ametyst

28. února 2016 v 18:25 | Darkness & Madness |  Rubínový lid - postavy
Meno: Artaay
Priezvisko: Supí Ametyst
Vek: 21 období
Dátum narodenia: 2. deň 3. cyklu 1400. období
Národ: Rubínový ľud
Magické schopnosti: mágia rún,kryštálová mágia
Zbraň: oštep, tesák


Povaha: Artaay je ten typ človeka, ktorý má o niečo radšej prírodu a zvieratá než mestá a ľudstvo vôbec. Možno je to preto, že vyrástla len s rodinou na cestách, alebo jej to bolo dané do vienka ešte pred narodením. Len veľmi nerada sa ukazuje v spoločnosti, pretože ostatní ľudia nie vždy pochopia jej zložitú myseľ, jej názory a spôsob života, ktorý sa málo podobá ich usadnutému spôsobu života. Je to dievča, ktoré sa veľmi nerado na niekoho alebo niečo viaže a chce byť za každých okolností slobodné. A slobodu jej neposkytuje civilizácia, naopak, je to neskrotená divočina, ktorá ju napĺňa. So spoznávaním nových tvárí má trochu problém. Ak však pre lomíte bariéry a ukážete jej, že sa s ňou naozaj chcete zoznámiť a máte niečo spoločné, prijme vás za priateľa. Neznamená to však, že vás zaňho bude považovať aj na druhý deň, ďaleko na ceste od miesta kde vás stretla. Málo ľudí toto pochopí a tak si už zvykla na samotu a odmietanie. Tak trochu nevie, aký názor by mala mať na lásku a všetko s tým spojené. Dotyky sú jej cudzie u každého človeka a keby si mala vyvoliť partnera, musel by to byť niekto, kto by jej rozumel. Okrem tejto oblasti v ktorej doslovne tápe, je to nevýslovne odvážna žena, trochu zbrklá ale menší plán vymyslieť dokáže.
Keď je však s tými ktorých pozná a cíti sa v ich spoločnosti uvoľnene a dobre, vie byť ukecaná, trošku necitlivá a sebecká a tak trochu vodcovsk typ, ale vie sa umierniť. Ak spozná niekoho slabšieho, snaží sa z neho za každých okolností dostať to najlepšie a má na to svoje cesty, podobné cestám zvieracích matiek. Nič to nemení na tom, že sa pre niekoho kto pre ňu niečo znamená dokáže obetovať alebo sa ho zastať. Ale u pár hodinových známostí toto určite neplatí. Nevie to o nej vlastne nikto, ale má poriadne zvláštny zmysel pre humor. Príde jej smiešna napríklad aj príliš zbytočná smrť alebo smrť vďaka niečej hlúposti. Ona smrť vníma ako niečo, čo dá duši slobodu a nijak ju nedesí fakt, že ju to tiež čaká, skôr alebo neskôr. Aj tak nič a nikoho nemá. Nebude tu chýbať, ale ani nie je naviac.
Vec, ktorá je jej bližšia sú zvieratá, hlavne kone, ktoré chová jej kmeň, lietajúce dravce a šelmy. Ich spoločnosť považuje za viac obohacujúcu než ľudskú. A okrem toho miluje zbrane a atmosféru boja, ktorú si užíva úplne a snaží sa stať čo najlepšou v boji nablízko. Aj cez všetky zvláštnosti je to človek rodinne založený a malé deti sú, ako pár iných vecí, ku ktorým sa správa normálne.

Životný sen: byť najlepšou ženskou bojovníčkou svojho kmeňa

Popis a obrázok vzhľadu: Nepatrí medzi najvyšších ľudí,a le v dave sa nestratí. Jej výška je tak akurát na beh v lese a prepchanie sa najrôznejšími prírodnými prekážkami. Telo má štíhle a svalnaté, ale nijak to so svalmi nepreháňa - ako mrštnej a bystrej bojovníčke by jej boli vlastne nanič. pokožku má bledšieho odtieňa, v letných mesiacoch sa na nej vyskytne opálenie slnkom. Skoro stále je pomaľovaná najrôznejšími kmeňovými znakmi, hlavne čiernej farby ale aj červenými a modrými. Vlasy má husté a čierne, vždy zložito vyčesané tak, aby pôsobili divoko. Tvár je upravená, ostrá a na ušiach má veľké drvené náušnice. Na krk u a na tvári má tiež nejaké kmeňové ozdoby, čas od času sa menia. Nosieva ľahke, jednoduché oblečenie z kožušiny alebo kože, prípadne z iných prírodných materiálov. Podstatné je, aby sa v tom mohla dobre pohybovať. Nohy máva za každých okolností bosé. Po bojoch ju zvyčajne uvidíte s fľakmi od krvi, pár jazvami a celkovo, jej vizáž tichého zabijaka celkom ustúpi vzhľadu rozzúreného leva. Ale v boji je dôležité nahnať nepriateľovi strach, no nie?

Doplňujúce informácie: Pred dvadsiatimi obdobiami. Pochmúrny, upršaný deň tretieho cyklu. Molnir. Pod prístreškom vystavaným z dreva na predmestí Molniru stoja traja ľudia. Kňaz, držiaci v rukách nádobku. Bohyňa, ktorá poctila týchto svojich služobníkov svojou prítomnosťou. A prostá čiernovlasá žena, držiaca v náručí svoju dcéru, zabalenú v kožušinách. Bohyňa si s chladným výrazom nareže dýkou zápästie, knaz kvapkajúcu krv zachytí do nádobky. Namočí do nej prst, matka odhalí dieťaťu čelo spod kožušiny. Kanž prejde krvavým prstom novorodencovi po čele, niečo si pritom mrmlajúc. To sa stalo v deň, keď sa Artaay narodila a tým dieťaťom bola ona.
---
Artaay má šesť. Stáva sa z nej pravé dieťa svojho národa. Divá a blízka si so zvieratami. Cez deň sa s ostatnou mládežou a deťmi naháňa okolo vozov a zvierat, postupujúcich po trávnatých planinách, cieľ cesty jej jej neznámy, ona prežíva len tú cestu. To dá základ jej neskrotnosti, presne tak ako jej rovesníkom, ten prach spod kopýt zvierat, ktorý vdychujú v nich zaseje túžbu večne lietať po svete ako orly. A večery pri ohni, v kruhu urobenom z vozov, hriata teplom plameňa a pritúlená k svojej rodine, toto dá základ túžbe byť raz matkou, prežívať to, čo prežíva jej matka, pevne ju držiac pri sebe.
---
Z maličkej Artaay sa stáva slečna, dovŕšila vek jedenástich rokov. Ona aj jej rovesníci už nie sú tie malé deti, prebiehajúce po prašnej ceste popri kolesách vozov, bezstarostne sa hrajúce. Sú to orlie mláďatá stojace na okraji hniezda, pripravené vzlietnuť a plachtiť alebo spadnúť a zahynúť. Artaay, jej dve priateľky a traja chlapci, to je zloženie skupiny, ktorá vyrazí vpred. Ak nájdu cieľ ich cesty, Molnir, prežijú a získajú si akú takú vážnosť. Ak nie, v drsnej stepi ich čaká smrť zubami vlkov. Ich tváre, ošľahané vetrom, mlčia. Každý z nich zviera svoju zbraň, u Artaay je to tesák. Jeden po druhom sa rozbehnú vpred, čoskoro stratia karavánu z dohľadu.
Piesok všade okolo, udiera mladých pútnikov do tvárí a drsne sa im zarezáva do pokožky. Dvaja chlapci sa v búrke stratili. Zostatok sa pevne drží za ruky, aby zostali pokope. Artaay pomalými krokmi postupuje proti udierajúcemu vetru, tu však zle došľapne, ujde jej noha a rúti sa dolu dunou piesku, po ktorej predchvíľkou kráčala. Cíti, ako sa kĺže po ostrých zrnkách piesku, narazí do niečoho tvrdého, čo spadne a kĺže sa to spolu s ňou. Dostane sa spolu s tým pod skalu. Otvorí oči - piesok fúka menej. Spoznáva chlapca pred sebou - Crothu, jeden z jej spolupútnikov. Ľahnú si k sebe a prespia nočnú smršť piesku. Ráno, po pár hodinách kráčania ich víta Molnir v rannom svite.
---
Artaay má pätnásť rokov. Je to mladá a divá orlica, ktorá sa túži preukázať a keďže lietať už vie, je na čase ukázať silu svojich pazúrov. Dostane do ruky dýku a oštep a každý deň s nimi trénuje, ako každý v jej veku s jedným z bojovníkov. Tento cyklus je už druhý, kedy prebývajú v Molnire. Príliš veľa chorých, nutnosť ich ochrany, všetko len trápne výhovorky. Artaay nemá dovolené sa vzďaľovať, čo jej teda v tom väzení obohnanom drevenými kolmi zostáva, než sa učiť bojovať? Má totiž plán. Utečie a bude žiť sama. Tak ako orol v klietke, aj ona bude nôžkou dorážať na dvierka, až kým ich neotvorí. A neuletí v ústrety slobode - jedine j nutnosti v jej živote.
Chytili ju pri úteku. Sedí v tmavej úzkej komore z dreva, oči sa jej plnia slzami, hrdlo až neľudským vrčaním divej šelmy. Je noc - spoznala to podľa toho, že pomedzi špáry v dreve nesvieti slnko. Všade je ticho, všetci spia, len ona tu sedí a užiera sa žiaľom nad sebou. Tí ktorí tu žijú už dlho už nevedia, čo je to voľnosť, alebo sa len nútia sa tváriť, že ju nechápu? Zatne prsty s ostrými nechtami do prachu pod sebou. Nie je ako prach na ceste. Je odporný pre jej nos, pre všetky jej zmysly. Potichu sa zdvihne a narazí do dverí. Nič. Skúša to znova a znova, až kým nepadne vyčerpaním.
---
Má šestnásť. Konečne, konečne sa zase vypravujú na cestu na zasnežený sever pre zásoby potravín. Artaay je šťastím celá bez seba. Zasa to bude tak ako predtým. Oni, cesta, divočina, hviezdnaté nebo a slnečná obloha budú ich strážcami. Prebudil sa v nej priamo detská radosť. Neskazilo ju ani to, že niektorí z jej priateľov a priteliek nepôjdu. Ani Crothu. Nevadí, vydrží to bez nich. Aké naivné... Dva cykly bez Crothua, naozaj to vydržíš? Jej pubertálna myseľ je totiž momentálne zamestnaná tým, že si získa Crothua.
---
Sedemnásť rokov - hľadanie si partnerov. Pre Artaay veľká udalosť. Musí sa cez ten dav prebojovať ku Crothuovi. Musí, a presne to urobí. Začínajú. Mladíci a dievčatá sa proti sebe rozbehnú. Hľadá Crothua. Zrazu skončí oblapená niečími ramenami, nad jej plecom je niečia usmievajúca sa tvár. Je to chlípny úsmev. Knurg - ten, ktorý ju chcel len a len pre seba a ona sa ho štítila. Sklamane a urazene zadržala slzy a odporovala, ako ju ťahal so sebou k hranici. Čoskoro uvidela plamenné jazyky ohňa.
---
Dvadsať - rozkvet dospelosti. Artaay a jej predtým nenávidený partner si k sebe predsa len našli cestu. On, prchký, urážlivý a silný, ona nezávislá, tichá a sebavedomá. Ale dokázali spolu žiť a mať sa radi. Aj keď si to nedávali najavo tak, ako bolo zvykom. Mali svoje cesty. Rana však prišla, keď Knurg padol za obeť šípu nejakého znepriateleného národa. To prinútilo Artaay byť ešte krutejšia a trochu stratila zo svojej jemnosti. Celý jej život z nej urobil to, čím je teraz. Stane sa niekedy zasa tou zvedavou a sebavedomou mladou ženou, alebo to takto zostane? Ukáže čas.

- má lepopardieho samca menom Pluto, ktorý je jej verným spolubojovníkom a oporou
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama